JOZEF VAVRO

2. 1. 1910, Prievidza – 15. 9. 1970, Prešov. Študoval v r. 1928 – 1933 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenský jazyk – ruský jazyk, čiastočne nemecký jazyk). 1953 PhDr., 1863 doc. Pôsobil na učiteľskom ústave v Lučenci a na gymnáziách v Berehove (Ukrajina), Leviciach, Liptovskom Mikuláši (profesor) a v Prešove (riaditeľ). V r. 1950 – 1951 lektor slovenského jazyka na Jagelovskej univerzite v Krakove (Poľská republika), v r. 1952 – 1959 pracovník Katedry slovenského jazyka a literatúry Filologickej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove (zástupca docenta), v r. 1959 – 1970 pracovník Katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (zástupca docenta, docent), v r. 1952 – 1953 dekan fakulty. 1957 zaslúžilý učiteľ.

Venoval sa výskumu slovenského spisovného jazyka (gramatická stavba jazyka), slovenských nárečí a dejín slovenského jazyka. Aktívny prekladateľ z ruštiny a ukrajinčiny, zaoberal sa aj teóriou prekladu.

Literatúra